Touareg Club Slovakia << Cestovanie

Po smutných správach z predchádzajúcich dní, kedy nám ,,odpadli" dve vozidlá...Touareg prvej generácie, pre technický problém a Amarok pre nehodu, nastal čas ísť..autá, veškerú výbavu a aj batožinu sme nachystali ešte včera..

Pondelok...
..ráno 5 hodín..vyrážame na cestu..pred nami je necelých 1300km a vraj 11h 50min jazdy..
V Bratislave ešte narýchlo dokupujeme nejaké čerstvé potraviny, rakúsku dialničnú známku a vyrážame na ďalšiu cestu...všetko ide v pohode...na tachometri poctivých 139 km/h
..asi 50km za Viedňou smerom na Graz sa nám plány o dojazde začínajú meniť pre niekoľko úsekov diaľnice, kde prebieha rekonštrukcia
Okolo 11 hodiny prechádzame rakúsko-talianske hranice...talianske Alpy sú nádherné...rozplývame sa pohľadmi...tunel strieda tunel...kráááásaaaa...wauuu
Za Udine silná prietrž mračien...stierače nestíhajú...rýchlosť kolóny sa znížila na cca 20km/h...vodiči postupne začínajú odstavovať vozidlá v odstavnom pruhu...my pokračujeme v pohode ďalej...pre Touareg so svojou elektronikou + AT pneu + plne naložený=no problem
V tom čase už vyráža na cestu s druhým Touaregom aj kamoš Beki, pôvodom z Košíc, so svojim spolujazdcom Jazz (zlatý retriever), ktorý momentálne žije vo Švajčiarsku. Namieril si to smerom na Lugano do Talianska. Po prekročení talianskych hraníc mi volá Beki o zladenie časov a tiež miesta stretnutia. Keďže my už máme dobrý časový sklz, tak Beki, ako správny kamoš si zvolil miesto rýchlej jazdy po diaľnici, pomalú poznávaciu cestu po okreskách
Okolo 14 hodiny prichádzame doslova na výpary v nádrži na pumpu neďaleko Venezie.. ..tankujeme....1,79E za liter nafty sa mi zdá tak trocha dosť... ,ale čo už...no nech niekto povie, že na Slovensku máme drahú naftu..
...potom malá rozcvička..venčím Dida (náš yorkshire) a v tom sa privalia ,,karabinieri" ...obchádzajú celé parkovisko, akoby niekoho, alebo niečo hľadalii...no krvi by sa vo mne vtedy nedorezal..asi 5km späť som si nevšimol zníženie rýchlosti na diaľnici zo 130..až odrazu vidím tabuľu koniec ,,80"...tak som vtedy len naprázdno preglgol, že ufff...to bude asi riadny prúser.. a aj mi bolo divné, že ako sa vsetci nejako vlečú.. ,ale ja som bol zamestnaný malým svetielkom ,,fuel" na mojej prístrojovke...keďže v Taliansku sú pumpy na diaľnici od seba dosť vzdialené... ...no a po objazde celého parkoviska nakoniec zastavujú pri našom aute...vystupujú...obzerajú celé auto...ja už v duchu rátam výšku pokuty...odfotia sa pri ňom a idú si sadnúť na kávu... bolo to nekonečných pár minút a aj obrovskej dávky adrenalínu...
Pokračujeme ďalej...od Verony až po Miláno kolóna...
Ešte posledné dotankovanie v Toríne pred cestou do hôr a pokračujeme do cieľa dnešného dňa v Susa. Po stretnutí a zvítaní sa oboch našich posádok, narýchlo riešime miesto prenocovania, nakoľko začína popŕchať a padol už súmrak. Nakoniec sme sa rozhodli zmeniť pôvodný plán itineráru a rozhodnutie padlo na pevnosť Fort de la Turra. Tak sa zrýchlene presúvame do Francúzska hľadať túto pevnosť. Okresky ešte v pohode, cestičky cez les tiež, ale pri stúpaní k pevnosti do výšky cca 2450m po skalnatej kľukatej cestičke sme sa v tej tme dobre zapotili...bol to riadny off - začiatok...nakoniec to cca 100m pod pevnosťou vzdávame, keďže skaly sa už začínajú riadne šmýkať a miestami je cesta široká len na šírku vozidla (z jednej strany skala a z druhej strmý zráz cca 500m) ...našli sme peknú plošinku, odpratávame veľké kravské ,,koláče" ,zaparkujeme autá vedľa seba, natiahneme medzi ne plachtu, narýchlo niečo zjeme, trocha pokecáme a ideme rýchlo spať. Bol to ,,dlhý deň"...,,slabých" 1300km a skoro 15h jazdy..
...teplota z krásnych 29°C spadla medzitým na 5°C!!!

Utorok
Ráno sme si s Bekim trocha privstali, lebo sme chceli vidieť a nafotiť východ slnka nad Alpami. Teplomer ukazuje -1°C...takže riadna ,,kosa"...vyšliapeme si cestu hore do pevnosti a čakáme na svitanie. Neopísatelná kráááása!!! Cestou dolu do tábora odpratávame z cesty niekoľko veľkých spadnutých skál, aby sme mohli v pohode vyjsť aj s autami hore do pevnosti. Budím zbytok posádky...nasledujú raňajky....polepili sme bekiho Touareg expedičnými polepmi a balíme tábor.... V tom začnú padať krúpy...sa mi to vôbec nepáči...
Vyrážame teda autami hore do pevnosti...robíme zopár krásnych fotiek...malá porada o ďalšej trase...a pomaly schádzame z pevnosti a tiež z hôr do doliny k priehrade Lac du Mont Genis s nádherne tyrkysovou vodou, nad ktorou sa vyníma pevnosť Fort de Veriselle ...padá rozhodnutie, že navštívime aj ju...presúvame sa po priehradnom múre až popod pevnosť, ku ktorej je však cesta uzatvorená a tak si musíme nejakú 1/2 hodinku poctivo vyšliapať...
Okolo 14 hodiny ukončujeme našu ,,francúzsku misiu" a presúvame sme sa spať do Talianska do mesta Susa, kde narýchlo dokupujeme čerstvé pečivo a Beki víno na večer...
Začíname plniť pôvodné body nášho itineráru...cez chatovú oblasť sa nekonečnými serpentínami dostávame až okolo16 hodiny do nadmorskej výšky 2176 m n/m k priesmyku Colle delle Finestre, ktorý je jedinou spojnicou medzi mestami Susa a Fenestrelle...odrazu prichádza búrkový front s veľkou oblačnosťou...za pár minút vidíme len na niekoľko krokov...takže z nejakých krásnych panorám nie je nič....
...pokračujeme teda ďalej na juh k pevnosti Forte Serre Marie...po rýchlej obhliadke pevnosti v mrholení sa presúvame severozápadne k začiatku legendárnej hrebeňovej ceste Colle dell Assietta...prechádzame ju úplne celú od začiatku na SV, až po jej južný koniec nad olympijským strediskom Sestrierre...keďže nás búrkové mraky stále neopúšťajú, z väčšej časti nám krásne panorámy tejto hrebeňovej cesty zostávajú zahalené mrakmi...ale aspoň si užívame kopec adrenalínu a aj off jazdy ...ja by som ju chcel ,,dať" zajtra zasa pri lepšom počasí, ale zajtra bude z dôvodu regulácie opravy zatvorená. Takže smola...
Premočení a tak trocha aj premrznutí sa zastavujeme v Sestrierre, ktoré Beki nazval dedinou duchov ...nakoľko je to síce krásne a obrovské zimné stredisko, tak je do slova a do písmena ,,vymreté". Dávame si pravú taliansku pizzu, ktorú ani nevieme zjesť a kávu...ako správni workoholici a deti zasa ,,závisláci" na fb, skontrolujeme veškerú poštu a vyberáme sa ešte v noci hľadať miesto na tábor. To nachádzame až tesne pred dedinou Autagne. Zaspávame ani nevieme ako... ,,smiešnych" 6°C robí svoje...
Dnes sme prešli necelých 150km.

Streda
Ráno klasika...nejakých 5°C ...ako prvý vstáva Beki a hneď prezisťuje po svetle situáciu, kde sa vlastne nachádzame... zisťuje, že sme spali pod olympijskou lanovkou hneď vedľa zjazdovky... ..tak ale kto to mal o 23h v noci v takom nečase vedieť
Pri chystaní vecí na prípravu raňajok Beki zisťuje vážny problém!!! ...neradno dávať ležmo do izotermického boxu k ostatným zásobám potravín predtým večer otvorenú fľašu červeného vína....Ododnes má Beki zásoby svojej zdravej výživy a tiež zeleniny marinované na víne a tiež sfarbené do červena...ale všetko berie s humorom
...pri raňajkách konštatujeme, že aj tak máme ideálny výhľad na Alpy k raňajkám...balíme tábor a presúvame sa do dedinky duchov, nie však Sestriere, ale Autagne . Cesta k nej je však po výdatnom daždi a tiež vplyvom erózie dobrým offroadom... zasa máme adrenalín...robíme si malú pešiu prehliadku dediny a nakoniec ju prechádzame aj autami a pokračujeme ďalej k jazeru Lake Nero.
Po dlhej ceste lesmi prichádzame ku krásnemu jazeru, nachádzajúcemu sa až v nadmorskej výške 2014 m n/m. Dávame si malé leháro-pohodlíčko a popritom bekiho Jazz loví v jazere kamene a zabáva tak prítomné francúzske deti...
Ďalšou dnešnou našou zastávkou podľa itineráru je tunel Parpaillon. A tak ukončujeme našu talianskú misiu a cez horský priechod za talianskym mestečkom Claviere prechádzame do Francúzska. Po cca 70 km po okreskách a zháňaní po všetkých čerpacích staniciach alkoholtester, ktorý je povinnou výbavou vo Francúzsku, zasa nabiehame na nespevnené cesty, ktorými sa dostávame postupne až do nadmorskej výšky 2632 m n/m k tunelu Parpaillon. Cestu nám tesne pred cieľom zatarasí stádo kráv...normálne nechápeme, kde sa až krava dokáže dostať a v akom teréne sa pohybovať...či to krížili s našimi kamzíkmi? :-)) ... odvtedy ich začíname volať offroad kravy...
Alpy nám ukazujú super krásne, úžasné panorámy...pred severným portálom robíme zopár fotiek, nalepíme na vstupné dvere na pamiatku nálepky Touareg Clubu Slovakia a OFF Road magazínu...Chceli sme vyjsť s autami aj hore na vstupný portál, ale nájazdové cesty z oboch strán boli prekopané na hĺbku cca 1m. Tak Beki dostal nápad, že ak nie naše Touaregy, tak tam vybehne aspoň tretí expedičný Touareg-mini
Prechádzame najvyššie položeným tunelom v Alpách vytesaným do skalného masívu. Pred južným portálom spravíme ďalších pár nádherných fotiek a dávame si pomalý adrenalínový zjazd po skalnatej cestičke do údolia...
Naša cesta ďalej vedie k najvyššiemu priesmyku v Alpách Col de la Bonette. Sem dorážame ešte za súmraku, niekedy pred 21 hodinou. Odrazu však sadá úplne mliečna hmla, kedy sa viditeľnosť odrazu skrátila tak na 5m a ďalšie pokračovanie v ceste bolo 100% hazardom so životom po úzkych serpentínach bez zvodidiel a prudkým zrázom. Tak volíme ,,ústup" a s pokorou pred vrcholom otáčame autá a pomaly, doslova krokom schádzame asi 2km k starej vojenskej pevnosti, kde narýchlo zaparkujeme autá, uvaríme večeru a ideme spať. Zima ako v ruskom filme...
Dnes sme prešli necelých 170km.

Štvrtok
Ráno okolo 6h Beki ,,zdrhol" s Jazz-om ,,loviť" slnko.. ...nás až okolo 7 hodiny začali budiť svište svojim špecifickým piskotom. Jednoducho niečo úžasné a zároveň nádherná scenéria Alp navôkol... to sa ani nedá opísať...to treba zažiť!!!
Po raňajkách, zbaleni tábora a preskúmaní vojenskej pevnosti sa vydávame na druhý pokus o prejazd Col de la Bonette a tiež ,,dobytie" Cime de la Bonette, ako najvyššieho vrcholu tejto oblasti Álp...podarilo sa! ...odmenou za náš opakovaný pokus nám boli nádherné panorámy Álp zaliate slnkom. Bolo to niečo úžasné, nádherné, fascinujúce...vidieť v 360' uhle panorámu toľkých alpských štítov.
Našim ďaľším cieľom podľa itinerára je prejazd taliansko-francúzskym hraničným tunelom Tunnel du col de Tende, výstup po Colle di Tenda a pevnosť Fort Central. A tak nás čaká necelých 140 km dlhý presun najkratšou možnou cestou späť do Talianska cez Capelle de la Madeleine, aby sme sa zasa tunelom vrátili späť do Francúzska... Cestou sa snažíme doplniť zásoby čerstvého pečiva a napojiť aj naše Touareg-tátoše, keďže ručičky palivomerov atakujú už hranicu 1/3 a nechceme si niekde v teréne narobiť technické problémy. To, že v niektorých malých dedinkách sú pumpy asi také, že ich môžete kľudne prirovnať k novinovým stánkom u nás, pozostávajúcich z jedného stojanu, a s názvom úplne neznámym a tiež aj pôvodom paliva, sme si postupne začali zvykať. My ale hľadáme nejaké renomované značky s adekvátnou kvalitou paliva. No to je či už vo Francúzsku, ale tiež aj v Taliansku dosť veľký problém. Po dlhom hľadaní nakoniec nachádzame pumpu Shell, avšak na automat a bez známok života na nej... Beki má s týmito automatmi síce skúsenosti z ich krajiny, ale aj tak trocha ,,maturujeme" nad talianskym návodom a tiež dôvodom, prečo nám nechce brať niektoré bankovky. V týchto krajinách je vraj normálne, že počas dňa sa tankuje takýmto spôsobom a až po 17 hodine je na čerpačkách prítomný personál, avšak aj ceny sú v tomto prípade zasa o niečo vyššie... Trvalo nám to si tak 15 minút ...ale načerpali sme!
Pokračujeme ďalej k tunelu...tunel je dosť úzky a tak premávka je striedavo riadená pre oba smery svetelnou signalizáciou. Vystojíme si síce asi 10 minút v kolóne, ale prejazd týmto historickým tunelom v dĺžke necelých 4 km stojí za to. Hneď za tunelom schádzame na úzku cestičku šírky našich vozidiel, ktorá sa postupne viac a viac začína klukatiť. Nádherné serpentíny...krásne výhľady...pekná panoráma....wauuu ...problém nastáva, keď sa stretávame s malou dodávkou v protismere. My nemáme nikde priestor na uhnutie a on zasa nevie cúvnuť do kopca, nakoľko mal ľahký ,,zadok", zadný náhon a prešmykujú mu kolesá. Tak ho musíme vytlačiť počas cúvania do strany, aby sme následne mohli my prejsť. Odmenou za toto 3/4 hodinové serpentínové stúpanie sú nám nádherné hrebeňové výhľady na obe strany Álp. Z jednej strany sa pozeráme na Francúzsko a na druhej strane zasa na Taliansko. Presúvame sa ďalej k vrcholu k pevnosti Fort Central, ktorá však nie je prístupná a tak ju len obchádzame a robíme zopár fotiek.
Presúvame sa k neďalekej ďalšej pevnosti Fort Marguerite. Padá rozhodnutie o utáborení sa v nej a tak zchádzame strmým svahom na akési nádvorie pevnosti. Tam parkujeme autá, postavíme stany a popri večeri si vychutnávame krásne výhľady na Colle di Tenda a Fort Central.
Dnes sme prešli necelých 200km.

Piatok
Ráno sa budíme do totálnej hmly...a keďže nevidno slnko, zodpovedá tomu aj teplota... ...i keď sme pôvodne chceli ráno vyraziť skoro, aby sme všetko stihli, tábor balíme až niekedy pred 10...všetko je vlhké od padnutej hmly...
Smerujeme k začiatku Ligurskej cesty...tam zisťujeme, že cesta je pre rekonštrukciu uzatvorená od 5.8.2013 Volíme teda alternatívnu trasu a chceme uzatvorený úsek obísť...tak nabiehame na novú trasu a asi po 2 km kľukatých úzkych cestičiek sa pred nami spoza zákruty objavil stavebný stroj!!! ...skoro ma porazilo!!! hľadáme nejaké miesto na uhýbací manéver...keďže reakcia strojníka bola asi taká, že zalomil ruky a položil ich na volant...a čakal...takže nám nič iné nezostávalo, len asi 1 km cúvať po týchto cestičkách vytesaných do skaly, pokiaľ sme neprišli na širší úsek v zákrute a tam sme sa na niekoľkokrát museli otočiť... jednoducho adrenalín ako ,,sviňa" !!! ...potom stretáme akéhosi ,,predáka" z tejto stavby a ten nám vysvetľuje, pokiaľ je až cesta neprejazdná...
Následne podľa navigácie v autách a aj topo navigácie hľadáme ďalšie možné trasy...nič iné nám nezostáva, iba sa vrátiť späť do Talianska, zísť serpentínami dole k tunelu Tunnel du col de Tende, prejsť nim do Francúzska do mesta Tende a odtiaľ sa pokúsiť znova nabehnúť na Ligurskú cestu. Pre istotu si v Tende kupujeme aj klasickú turistickú mapu tejto oblasti.
Pokračujeme teda do oblasti Marignole a odtiaľ sa chceme napojiť na Ligurskú cestu...to som však ešte nezažil, aby si niekto postavil cez turistickú cestu betónové schody...ale buď jiš...veď sme v Taliansku!!!! ...ale keď sme o 100m chceli obchádzkou znovu nabehnúť na túto cestu a niekto si cez cestu postaví provizórnu krčmičku z plachtoviny a v nej normálne stoly stoličky...tak to ma už začalo dobre ,,srať"...drb..í francúzi...
Schádzame teda ešte južnejšie...zasa vyjdeme niekoľko kilometrov do hôr a pri konci cesty zisťujeme, že našimi autami sa na túto cestu ďalej nevmestíme...možno tak na štvorkolke...
Jednoducho dnes máme smolu od rána...
Pokúsime sme sa teda ešte o posledný ,,útok". Zasa sa presúvame o niečo južnejšie...dostávame sa až na koniec spevnenej cesty...zasa zákaz!!! ..pre rekonštrukciu cesty s podpisom toho istého človeka, ako aj na začiatku...ja to už vzdávam... :-(
V tom po skalnatej ceste schádzajú vysokohorskí cyklisti-francúzi...jeden má zranenú ruku...ponúkame mu pomoc...umýva si rany...Beky mu dáva dezinfekciu...poradia nám ďalšiu cestu, kadiaľ môžeme pokračovať...pokračujeme teda ďalej podľa ich rady...konečne sa dostávame na nami vysnívanú Ligurskú cestu...hurá!!! :-)
Kocháme sa výhľadmi na hory a tiež do údolia...popritom miniem jednu odbočku...je to paralelná cesta s Ligurskou...avšak s krajšími výhľadmi, ale aj riadne skalnatá...asi po 1 km spravím pravú zadnú pneumatiku...naraz na dvoch miestach vedľa seba...pokiaľ zastanem, pretnem ju aj na treťom mieste...je to v prdeli!!! Rýchlo ju s Bekim a Markom vymeníme a volíme najbližší možný zjazd do údolia a odtiaľ smer k pobrežiu a do Monaca.
Do Monaca prichádzame až po 18 hodine...Zamierime rovno do prístavu a tu aj zaparkujeme...Máme asi najzaujímavejšie autá v prístave, nakoľko boli najšpinavšie a tak pár ľudí si nás začalo hneď fotiť... :-))
Najprv sa prechádzame prístavom a potom ukecám Bekiho, ktorý pozná okruh F1 z prenosov, nech si ho prejdeme peši. Popritom skočíme ešte niečo zjesť a potom navrhujem, že čo tak si ho aj prebehnúť autami... Samozrejme, že Beki neprotestoval a šli sme...Tak sme si dali najprv také zahrievacie kolo :-) a potom sme šli už na ostrooo :-)
Dobrý trapas pred Casínom, keď medzi takými vyleštenými autami za 100 000 € a viac a ešte oveľa viac sa ,,motali" dva zablatené Touaregy :-D ..už len vtedy boli ,,všetky oči na nás" :-D
Monaco opúšťame niekedy po polnoci...prechádzame Francúzskom do Talianska a tam prenocujeme nad Ventimigliou.
Dnes sme prešli necelých 180km.

Sobota
Ráno úplne že super teplo.. :-) ..vzhľadom na teploty predchádzajúcich nocí a aj rán, tak tu na juhu pri mori je to super...
Niečo sme narýchlo zjedli, dali kávu a vyberáme sa spoločne na cestu po Miláno...tu sa naše cesty s Bekim rozdeľujú... Na odpočívadle pod Alessandriou zastavujeme, lúčime sa a konštatujeme, že to bol pre obe posádky suprový týždeň, kedy sme precestovali kúsok Európy, kusisko Álp, navštívili niekoľko štátov, videli veľa krásnych miest a krásnych panorám, užili si kopec zábavy a tiež adrenalínu a hlavne spoznali kvalitu našich Touaregov. Lúčili sme sa v duchu, že určite to nebol náš posledný takýto trip a na budúci rok ideme do Álp určite znova a Beki aj s rodinou, ktorá teraz pre školské povinnosti nemohla a začíname spoločne riešiť aj iné destinácie iných krajín.
Beki s Jazz-om sa dávajú na cestu do Švajšiarska a my pokračujeme ďalej na Slovensko so zastávkou vo Venezii. A tak si robíme ešte narýchlo 4h okruh Benátkami... :-)
No len čo odchádzame z Benátok, už mi volá Beki :-) ,že už prezul a aj umyl auto a že si ide aj on ,,odskočiť" na Slovensko do Košíc a tak dáme ešte v Bratislave okolo polnoci stretko s kávou :-)
Tomuto hovorím, že super týždeň...
Za celý týždeň sme najazdili cca 3300km...